nigdo sa zobúdza

nikto dlhú dobu nič necítil akoby nebol, akoby zabudol, akoby zablúdil, akoby sa náhle, náhle, náhle zobudil, ach, akoby precitol:
stál na akomsi mieste v akomsi meste medzi nejakými ľuďmi, tí ľudia sa pohybovali, niečo rozprávali, vyzerali zaujatí svojimi činnosťami, bolo to zvláštne.
nigdo ich pozoroval, akoby so zaujatím, alebo prekvapene, ako inak; keď sa práve zobudil do rušného dňa mesta sveta.

nigdo zistil, že žil s nejakými ľuďmi, ľuďmi, ktorým nikdy nerozumel, mal ženu, ktorej prestal rozumieť, a mal aj dieťa, ktorému ešte nerozumel.

teraz sme sa dostali do bodu, v ktorom môžeme pokračovať "objektívne" s nadhľadom, akože pozorujeme nigdaja ako sa rozhliada, ako sa pokúša rozumieť, alebo nepokúša, ale čo by už mal robiť, keď sa prebudil, niečo sa predsa len musí stať - a ešte k tomu sme použili slovné spojenie "ktorému ešte nerozumel" - čo naznačuje istý posun, je v tom nádej, že bude rozumieť, že sa o niečo pokúsi, že sa niečo stane.

nuž, milý či nemilý čitateľ, ver tomu, zostaň v nádeji.

alebo môžeme putovať po vnútornej strane nepríbehu, sledovať nigdošove stavy a myšlienky, ách subjektívne to celé poňať, to neporozumenie a odcudzenie, priam existencialisticky, nejako vystihnúť nedeľnú chvíľku paranoje na druhom programe sna o nikom.

alebo sa na to vykašleme, nebudem písať, vy nebudete čítať.

jp, pšátelé zelného údolí, va vlastňe nevím co a jak...

-------koncept---- bez konceptu--- iba zhluk slov----
a nevedel ako a kedy a prečo a čo sa stalo a vôbec nevedel nič
......
budeme pokračovať
len nevieme kedy
prasknú žalúdočné vredy